Lk 4, 1-13

Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti a diabol ho pokúšal. V tých dňoch nič nejedol. A keď sa skončili, vyhladol. Tu mu diabol povedal: „Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom.“ Ježiš mu odvetil: „Napísané je: ‚Nielen z chleba žije človek.‘“ Potom ho diabol vyzdvihol, v jedinom okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá sveta a vravel mu: „Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju, komu chcem. Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja.“ Ježiš mu povedal: „Je napísané: ‚Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.‘“ Potom ho zaviedol do Jeruzalema, postavil ho na vrchol chrámu a povedal mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa stadeto dolu, veď je napísané: ‚Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa chránili,‘ a ‚vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.‘“ Ježiš mu odvetil: „Je povedané: ‚Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.‘“ Keď diabol skončil všetko pokúšanie, na čas od neho odišiel.

Jeden duchovný autor píše: „Ľudia by nikdy nehrešili keby si boli vedomí toho, že zakaždým keď hrešia, ubližujú sebe samým. Väčšina z nich je však príliš strnulá, a teda bez šance uvedomiť si, aj keby len na okamih, čo sami sebe robia.“

Popolcovou stredou sme vstúpili do Pôstneho obdobia. Pôstna doba slúži ako čas prípravy na slávenie Veľkej noci. Ježiš, vedený Duchom, prichádza do púšte, aby sa modlil a postil, a tak sa pripravil na svoje prvé verejné vystúpenie. Ale okrem Ježiša sa na scéne evanjelia objavuje i ďalšia bytosť, a to diabol. Po krste v Jordáne o Ježišovi, jeho dôležitosti a poslaní pre našu spásu, vedelo len málo ľudí. Ale on, satan, ten už vyvíja svoju aktivitu, a robí všetko preto, aby Ježiša odklonil od jeho poslania. A prichádza práve včas, vtedy, keď Ježiš cíti hlad a únavu z pôstu. On totiž vie, kedy sme najslabší a najmenej pripravení. Avšak Ježiš sa nedal zaskočiť. Jeho myseľ je bdelá, je plná Božieho slova a hľadajúca Božieho Ducha. A preto jasne a krátko odpovedá na satanove ponuky, lebo vie, že s klamármi sa dlho nerozpráva: „Nielen z chleba žije človek.“

A čo naša myseľ, je taktiež bdelá, ako myseľ Ježiša? Na začiatku Pôstneho obdobia, aby naša myseľ bola bdelejšia pri rozlišovaní čo si od nás praje Boh, a čo môžu byť iba nástrahy diabla, by nám mohli pomôcť rady svätého Ignáca z Loyoly, opísané v jeho diele Duchovné cvičenia. Svätý Ignác prirovnáva diabla k vojvodcovi, ktorý chce dobyť pevnosť. Hovorí, že on skúma našu osobnosť z každej strany. Jej čnosti i slabiny, a snaží sa všetko pripraviť tak, aby mohol zaútočiť cez najslabšie miesto, ktoré v nej máme: alkohol, lenivosť, sexualita, či honba za mocou. Diabol chce, aby jeho reči a ponuky, zostali v tajnosti, nechce, aby naše myslenie bolo vyjavené nejakému múdremu a duchovne skúsenému človeku, lebo tak vie, že jeho nekalé plány budú odhalené. Ďalej sa vie prestrojiť za vlka v ovčom rúchu, ktorý najskôr vnukne dobré a sväté myšlienky, ale postupne dušu vedie ku klamným a ničomným úmyslom, a preto je potrebné pozorne sledovať začiatok, stred a koniec myšlienkového postupu. Tieto rady mám môžu byť veľmi užitočné, aby sme bdeli a skúmali, tak, ako to robil Ježiš. Veď Božie slovo nás pobáda: „Všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte.“

Aká by to bola radosť, keby sme na konci Pôstneho obdobia mohli konštatovať, že sme citlivejší na Boží hlas, a vieme ho lepšie odlíšiť od hlasu večného klamára v nás. Obrátenie je proces stále väčšieho zamilovania si Boha a jeho kráľovstva. Nech sa nám k tomu pomôžu aj rady svätého Ignáca. (Prevzaté z Vatikánskeho rozhlasu)