Advent

História a význam symbolov adventu

Možno pohľad do histórie a významu jednotlivých symbolov adventu napomôže zamyslieť sa nad jeho zmyslom a prežiť ho tak v duchu našej viery ako protipól pokusom premeniť predvianočný čas na horúčkovitú dobu nákupov a sviatky Vianoc na festival jedla, pitia a darčekových pretekov.

Advent – latinsky adventus - pojem označujúci príchod, očakávanie

Predstavuje nám trojitý príchod Spasiteľa a to:
•    vtelenie sa Božieho Syna a jeho narodenie
•    jeho nepretržitý príchod vo sv. omši a vo sv. prijímaní
•    jeho príchod na konci sveta ako Sudcu sveta

Dejiny Adventu sa začínajú na Západe v južnej Gálii a v Španielsku koncom   4. storočia. Pociťovala sa potreba asketickej prípravy na Vianoce a na Zjavenie Pána, lebo na Zjavenie Pána sa udeľoval krst. Tento prípravný čas trval tri nedele a mal sa vypĺňať modlitbou a hojnejšou účasťou na bohoslužbách. Tento prípravný čas dostal v Gálii pôstny charakter. Adventná liturgia  v podstate vznikla už za pápeža Gregora Veľkého (+604) a má tieto črty: pamiatku prvého Kristovho príchodu a prípravu na jeho druhý príchod. Používalo sa fialové rúcho, oltár sa neozdoboval kvetmi, vynechávala sa Glória, organ nehral. V neskorom stredoveku sa ustálil Advent na 4 týždne.
Aj na Východe nájdeme určitú prípravu na Vianoce, avšak v inej forme ako v rímskom obrade. V byzantskej liturgii sa predvianočné obdobie nazýva „Filipovka“, pretože sa začína hneď po sviatku sv. Filipa (14. novembra).
Po II. vatikánskom koncile sa Advent vracia k prvotnému rímskemu sláveniu. Tlmí sa pôstny charakter a stáva sa časom nábožného a radostného očakávania. Nespieva sa síce glória, ale len preto, že sa očakáva, kým nezaznie hlas anjelov, ako prvý raz zaznel v noci Narodenia Pána. Každý kresťan ďakuje v Adventnom období božskému Vykupiteľovi, že pre nás a pre našu spásu zostúpil z nebies do života Panny Márie a z nej sa narodil. Poprosme aj my, aby zostúpil aj do našich sŕdc a posvätil nás. Myslime v tento čas aj na druhý slávny Ježišov príchod, keď už nepríde ako slabé dieťa   v podobe sluhu, ani skrytý pod podobami chleba a vína, keď denne sprítomňuje na oltári svoju obetu na kríži, ale príde v oblakoch s veľkou mocou a slávou, obklopený anjelmi ako sudca živých i mŕtvych. Pripravujme sa už teraz, aby sme s radosťou mohli uvítať prichádzajúceho Pána a spytujme  si svedomie, ako sme využili tento čas.

Adventom nazývame prípravné obdobie na vianočné sviatky. Trvá štyri týždne (keďže história ľudstva sa pred narodením Pána Ježiša odhadovala na 4.000 rokov, cirkevní otcovia rozhodli, že každoročná príprava na narodenie Mesiáša bude trvať 4 týždne). Prvá Adventná nedeľa môže byť od 27. novembra, najneskôr 3. decembra. Prvé dve adventné nedele sú zamerané na druhé očakávanie Pána, na konci čias. Hlavnou myšlienkou tohto očakávania je zhromaždenie všetkých v Božom kráľovstve, ktoré je úzko spojené s potrebou bdieť, aby nás Pánov príchod neprekvapil. Advent to nie je len čas očakávania na to, čo bude, ale aj na to, čo už bolo a je medzi nami prítomné. Na to nás pripravuje liturgia tretej adventnej nedele. Znakom jej prítomnosti je ohlasovanie evanjelia chudobným, zázraky a hostina v Božom kráľovstve. Obdobie od 17. do 24. decembra je časom priamej prípravy na Narodenie Pána. Štvrtá adventná nedeľa hovorí o vtelení Božieho Syna. Vďaka zázraku liturgie môžeme tieto udalosti nielen spomínať, ale sa ich aj priamo zúčastňovať.
Advent nie je obdobím pôstu, ako je to pred Veľkou nocou, ale radostným obdobím, ktoré vyvrcholí Vianocami. Adventný čas je príležitosťou na to, aby človek spomalil svoje životné tempo a zamyslel sa. Veriaci ďakujú Bohu za Jeho milosť a splnené zasľúbenia. V čase adventu platí zákaz organizovať zábavy, svadby a hlučné veselia; je to čas pokánia, sebazáporu a horlivej zbožnosti. Každý deň Adventu sú slávené ranné sväté omše ("roráty" - podľa prvého slova verša svätej omše) ku cti Bohorodičky Panny Márie.

Skutkovník- býval neodmysliteľnou súčasťou adventu. (môže mať rôznu podobu). Je to určitý doklad, denný záznam o dobrých skutkoch vykonaných z lásky k Ježišovi.

Adventný veniec
Veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Aj Biblia hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Adventný veniec vzdáva hold tomu, kto je očakávaný a prichádza zároveň ako víťaz, kráľ a osloboditeľ. Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec vyjadruje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je „Svetlo sveta“ (Jn. 8,12).

Začiatkom 19. storočia, v roku 1808 sa narodil v Hamburgu Johann Henrich Wichern. Bol najstarším synom a mal ešte 7 súrodencov. Neskôr sa stal vychovávateľom a študoval teológiu, aby sa mohol stať evanjelickým pastorom. Johann H. Wichern potom pôsobil ako učiteľ v hamburskej nedeľnej škole. V túžbe postarať sa chudobných ľudí, sa rozhodol zriadiť predovšetkým pre chudobné a opustené deti útulok. Neskôr sa mu vďaka milodarom a tvrdej práci podarilo jeho plán zrealizovať. Dom nazval Drsný dom, v ktorom opustené deti pod jeho opaterou boli nielen ubytované, ale sa aj priúčali remeslu. Na základe neustálych otázok týchto detí, koľko dní ešte zostáva do Vianoc, sa rozhodol vyrobiť drevený veniec s 24 sviečkami - 19 tenšími, ktoré predstavovali všedné dni a 4 hrubšími sviečkami, symbolizujúcimi štyri adventné nedele. Odtiaľ pochádza aj tradícia adventných kalendárov.

Nie veľkosť je pre adventné vence dôležitá, ale aby sa pri ňom modlila rodina.

Ako má vyzerať adventný veniec:

Adventný veniec je jednoduchý,  stačí aj malý kruh zo živého ihličia ozdobený fialovou stuhou so štyrmi sviecami.  Veniec môže byť umiestnený na stole alebo môže visieť. (Kruh symbolizuje nekonečnosť Boha; štyri sviece predstavujú symbol svetla Kristovho evanjelia; Živé vetvičky ihličia symbolizujú život, Boh je živý; farba troch sviec je fialová – symbolizuje pokoru, kajúcnosť, a nádej; svieca tretieho adventného týždňa je ružová – symbolizuje radosť z blížiaceho sa príchodu Spasiteľa.

 (Použitá lit.: Nábožné výlevy, vydal SSV 2009)