Vianočné obdobie

- začína sa  prvými vešperami Narodenia Pána a končí sa sviatkom Krstu Pána, ktorý pripadá na nedeľu po Zjavení Pána.

Vianoce sú po Veľkej noci najstarším kresťanským sviatkom. Prvý raz sa slávenie Vianoc objavilo v kalendári roku 354. Sviatok Vianoc vznikol v Ríme. Z Ríma sa rozšíril po kresťanskom svete  a v 4. storočí ho slávili aj na Východe, hoci tam už predtým slávili sviatok Zjavenia Pána (Epifánia).   A tak ako Východ prijal sviatok Narodenia Pána, tak zasa Západ v 4. storočí prijal východný sviatok Zjavenia Pána (6. január). Štedrý deň už nemá stredovekú náplň pokánia, už nie je v tento deň prikázaný pôst. Večerná vigiliová omša, ak sa slúži, platí už za sviatočnú. Potom sú tri tradičné omše: polnočná v noci, na úsvite pastierska a cez deň slávnostná. Polnočná sa v polovici 5. stor. začala sláviť v bazilike Santa Mária Maggiore  (v tomto chráme sú relikvie z betlehemských jasličiek).

Vianoce majú aj oktávu, čiže osemdňovú slávnosť. V oktáve sú sviatky svätých: Štefana prvomučeníka, Tomáša Becketa, biskupa a mučeníka, Silvestra, pápeža, ďalej Zjavenia Pána a Krstu Krista Pána. V ôsmy deň je mariansky sviatok Bohorodičky Panny Márie.

V nedeľu po narodení Pána sa slávi sviatok  sv. Rodiny.

Radosť nad štedrosťou Boha naši predkovia vyjadrovali tým, že po západe slnka večeriavali slávnostne a svojim deťom a čeladi dávali dary. Ba hospodári ešte aj zvieratám ponúkli zo svojich pokrmov na znak toho, že zvieratá – vôl a osol zohrievali Spasiteľa v jasliach. Tento zvyk sa zachoval až po dnes.

Štedrej večeri ako ju nazývame sa dáva náboženský ráz. Stavajú sa vianočné stromčeky a pod ne sa dávajú darčeky ako dary od Ježiška. Stavanie vianočného stromčeka vzniklo v Nemecku a je rozšírené zväčša v Europe. Vianočný stromček na počesť príchodu Spasiteľa je obdobou, ako keď zelenými ratolesťami vítali Pána Ježiša v Jeruzaleme.

Druhou ozdobou kresťanských Vianoc či už v rodinách alebo v kostoloch je stavanie jasličiek – betlehemov. Východiskový bod stavania jasličiek spočíva  v jasličkových relikviach uložených v Santa Mária Maggiore. V stredoveku začali vykladať na oltári alebo vedľa neho jasličky z dreva. Živé jasle sa dnes robia aj u nás, podľa živých jasiel, ktoré urobil sv. František z Assisi roku 1223 v prírode.

Nezostaňme chladní a bez citu pri narodení toho, ktorý sa z lásky k nám stal človekom. Nedajme sa pomýliť komercializáciou týchto krásnych sviatkov, nebuďme ako „deti tmy“, nezháňajme sa len za materiálnymi statkami, ale sviatosťou zmierenia si pripravme svoje duše, aby sa v každom z nás mohol narodiť Kristus duchovne a naše srdca aby sa stali živými jasličkami. Tešme sa Vianociam vo viere, že toto božské dieťa nám zaslúžilo potrebné milosti pre spásu a večnú slávu.

 (Použitá lit.: Nábožné výlevy, vydal SSV 2009)